Najstaršia história
Cornrowsy,
alebo priberané vrkôčiky sú rozšírené nielen v Afrike, odkiaľ
pochádzajú, ale aj po celom svete. Ich vznik siaha až do staroveku.
Dôkazom toho je zachovaná ílová socha s cornrowsami zo starovekej
nigérijskej civilizácie, datovaná rokom 500 pred n. l. Peters v histórii
o černošských účesoch uvádza: „Hieroglyfy a sochy, ktoré vznikli
pred tisíckami rokov sú dôkazom pozornosti, ktorú Afričania venovali
svojim vlasom. Vrkôčiky boli tiež vytesané do temena slávnej Sfingy.“
Účes s cornrowsami
sa v Afrike dotýka viacerých oblastí života: náboženstva,
príbuzenstva, spoločenského statusu, veku, etnicity a ďalších
atribútov identity, ktoré môžu byť vyjadrené prostredníctvom účesu.
Rovnako dôležitý je aj akt pletenia, ktorý prenáša kultúrne hodnoty
z generácie na generáciu, vyjadruje putá medzi priateľmi a vytyčuje
rolu profesionálneho zapletača cornrowsov.
Obdobie transportov černochov do
otroctva za Atlantik
Ako mnohé
ďalšie „afrikanizmy“ v Novom svete, aj umenie afrických účesov
prežilo tieto brutálne transporty. Hlavy im často oholili, zdanlivo
síce z hygienických dôvodov, no v skutočnosti psychologickým dopadom
bolo odlúčenie od africkej kultúry, ktorá bola s účesmi spätá.
Znovuobnovenie tradície afrických účesov bolo v Novom svete teda
aktom protestu; nosiť sa síce mohli, ale skryté: „Otroci, ktorí
pracovali v plantážnych domoch, museli byť udržiavaní a čistého
vzhľadu. Preto nosili muži i ženy často pevné vrkoče, alebo
cornrowsy (pletené rozdeľovaním prameňov a ich pripletaním priamo k pokožke
hlavy). Vypletané vzory boli zvyčajne založené na afrických
tradíciách a štýloch. Ďalšie účesy, ktoré černosi nosili, boli
kombináciou tradičných afrických účesov, európskych trendov a dokonca
aj postupov pôvodných obyvateľov Ameriky.
Množstvo
účesov opísaných v zápiskoch otrokov, ktorí utiekli zo zajatia
naznačuje, že niektoré z okázalejších účesov, predstavovali
jednoznačné akty vzdoru ich nositeľov. Slobodní Afroameričania na
severe tiež nosili tradičné účesy. Napríklad Frances Harper, autor
prvého černošského románu publikovaného v Amerike, sa na jednej
dobovej rytine objavuje s účesom, pripomínajúcim cornrowsy.
Od občianskej vojny k občianskym
právam
Po
občianskej vojne si veľa Afroameričanov začalo vyrovnávať vlasy.
Madam C. J. Walker vynašla systém na vyrovnávanie vlasov, ktorý ich
nepoškodzoval, tak ako ostatné metódy. Stala sa aj prvou čiernou
milionárkou. Zatiaľ čo vlasy dospelých boli často vyrovnávané, vlasy
detí boli priestorom, kde tradícia mohla naďalej pretrvávať: prvé
vrkôčiky robili malým dievčatkám na kolenách matky a staré matky.
Česanie, olejovanie a zapletanie vlasov podporovali ich rast.
Dokonca aj
po príchode vyrovnávajúceho hrebeňa na začiatku 20. storočia nosili
dievčatá vlasy zapletené a ozdobené ofinami, baretkami, stužkami
alebo ihlicami. Len v nedele alebo počas špeciálnych príležitostí
nosili mladšie dievčatá vlasy rozpustené a natočené pomocou nátačiek;
tieto účesy však vyžadovali každodennú starostlivosť, na ktorú popri
iných aktivitách nemali čas ani deti, ani ich ťažko pracujúce matky.“
Vzbury proti
africkému kolonializmu v 50-tych rokoch a nová kultúrna politika v Amerike,
bohatá na udalosti, inšpirovala k alternatívam v technikách
vyrovnávania vlasov. Čierni umelci, akademici i aktivisti začali
smerovať k africkým účesom. Prvý, kto uskutočnil výlet naspäť do
Afriky, bol umelec John Biggers. Zistil, že cornrowsy, ktoré vídal
v Severnej Karolíne, boli vlastne pozostatkami africkej tradície. V jeho
knihe kresieb z výletu do Afriky napísal: „Veľa účesov zo západnej
Afriky nosia aj černošské ženy v Spojených štátoch, vrátane
cornrowsov. Vlasy sú napomádované, vyčesané a pevne spletené. Konce
vlasov, ktoré padajú na krk, sú zviazané nitkami. Hrebeň majú
vyrezaný z tvrdého dreva.“
Cornrowsy
však neboli jediným účesom, ktorý Afroameričania znovuobjavili v Afrike.
Juhoafrické ženy nosili v 50-tych rokoch prírodný „bush“ účes. Tento
druh účesu sa začal objavovať medzi čiernymi umelcami, intelektuálmi
a aktivistami v polovici 50-tych rokov. Na zdôraznenie jeho
kultúrneho pôvodu dostal názov „afro“, ktorý sa používa dodnes. Hoci
afro začalo v 70-tych rokoch upadať, cornrowsy boli stále na výslní.
Počas tohto obdobia viedli profesionálni vlasoví štylisti dokonca
výskum o afrických technikách pletenia.
V 70-tych
rokoch priniesli do USA techniky pletenia aj západoafrickí imigranti.
V 80-tych rokoch sa hip-hop stal dominantným v černošskom kultúrnom
hnutí, v 90-tych rokoch už množstvo hip-hopových umelcov nosilo
cornrowsy. Dôraz na komplikované geometrické vzory v cornrowsových
účesoch – snáď reflektujúci nové Afro-futuristické hnutie – je aj tu
dôležitým ukazovateľom, že matematika je takisto súčasťou afrického
dedičstva, ako aj ich vlasy.